Cyklovozíkov sa netreba obávať

Kategória: Spolu nám je fajn Uverejnené: piatok, 19. máj 2017 Napísala: JANKA Vytlačiť E-mail

Možno sú medzi Vami práve teraz takí, ktorí veľmi intenzívne zvažujú kúpu cyklovozíka ale stále majú v hlave nejaké nezodpovedané otázky. Možno Vám môj príspevok na pár z nich pomôže dať určitú odpoveď.

Je jazda v cyklovozíku pre dieťa nebezpečná?
V prvom rade tu musím zdôrazniť, že všetky vozíky majú za sebou testy bezpečnosti v renomovaných amerických skúšobniach. Spĺňajú tak vysoké nároky americkej organizácie na ochranu spotrebiteľov (ASTM americká spoločnosť pre testovanie a materiály [1]). Rovnako tak materiály, z ktorých sú vyrobené, spĺňajú nariadenia medzinárodnej normy Oeko-tex 100 [2] pre detské oblečenie. Vďaka nižšie položenému ťažisku (v porovnaní so sedačkou na bicykli) vozík dobre “sedí” na ceste a aj v zákrutách. Pri prípadnom prevrátení vozíka (čo je naozaj dosť ťažké) je dôležité, že hlava dieťaťa nepríde do styku s vozovkou. Dieťa je totiž vo vozíku bezpečne pripútané a chránené (5-bodový ochranný systém, opierka hlavy, miminkovník pre najmenšie deti...).
Niekedy sa stretnem s názorom, že cyklovozík nie je na ceste dobre vidieť a vodiči ho nevedia z diaľky rozoznať. Aj cyklovozík však musí mať reflexné prvky a navyše aj zástavku predpísanej výšky, ktorá jasne dáva najavo, že za bicyklom ešte niečo je. Napriek tomu si ale myslím, že cyklovozík je primárne určený na výlety do prírody, na lesné a lúčne cestičky a frekventovaným mestským cestám by sme sa mali radšej vyhýbať, resp. použiť na prepravu len v nevyhnutých prípadoch.

Nehádže to veľmi s dieťatkom? Nie je celé otrasené?
Záleží na tom, či máte vozík odpružený alebo nie a po akom teréne jazdíte. Pri odpruženom si viete regulovať jeho tuhosť, vďaka čomu je zabezpečená komfortná jazda pre deti rôznych váhových kategórií. Samozrejme, ak budete jazdiť po náročnom teréne plnom jám a kameňov, počítajte s “otrasmi” v kabíne vozidla :) Pri zdolávaní bežných cyklociest sa však o pohodlie svojich ratolestí báť nemusíte.

Nedýcha dieťa nadmerné množstvá výfukových plynov a prachu?
Keďže je vozík “bližšie pri zemi” ako cyklosedačka, je táto námietka zrejme opodstatnená. Ak budete jazdiť po prašných mestských cestách, pomedzi autá či iné dopravné prostriedky, potom áno, výskyt prachu a splodín je viac než pravdepodobný. Väčšinou však človek prejde po mestskej komunikácii len nevyhnutný úsek cesty a čo najrýchlejšie sa napojí na cyklochodník alebo lesnú cestu. A vtedy sa nečistého vzduchu báť naozaj nemusíte. Navyše, vstup do vozíka sa dá prekryť priehľadnou ochrannou fóliou (primárne slúži ako ochrana proti dažďu alebo vetru). Počas horúcich dní to síce nie je príliš vhodné kvôli horšiemu prúdeniu vzduchu ale je to jedna z možností  aspoň na nevyhnutný čas.

Nie je vo vozíku príliš teplo? Dá sa tam dobre dýchať aj v lete?
Tak ako pri všetkom, aj pri používaní cyklovozíka je na prvom mieste predovšetkým zodpovednosť a triezvy úsudok rodiča. Ak je von 35°C v tieni, nepôjdem predsa na výlet s malým dieťaťom vo vozíku, keď ani mne samému sa nedá šliapať do pedálov. Je pravda, že vo vozíku je teplejšie ako keby bolo dieťa na bicykli. Na to treba myslieť pri výbere oblečenia, dieťa skôr navrstviť a potom sa už riadiť aktuálnou teplotou. Prúdenie vzduchu vo vnútornom priestore sa však dá zabezpečiť napr. aj vďaka otvorenej prednej aj zadnej strane.

Nie je jazda vo vozíku pre dieťa nudná?
Kamaráti sa nás často pýtajú, či sa naša dcéra vo vozíku nenudí, keď ideme dlhé kilometre bez zastavenia a nerešpektujeme jej potreby. Opak je pravdou. Jej potreby sú pre nás prioritou. Po prvé: s malým dieťaťom sa nedá odjazdiť Tour de France, ozaj ide len o pár desiatok kilometrov. Do vozíka jej vždy dáme hračky, ktoré ju vedia (aspoň na chvíľu) zabaviť, má tam vodu aj niečo na zahryznutie. A po druhé: robíme zastávky, keď je potrebné, aj častejšie a dlhšie. Treba si však uvedomiť, že cyklovozík je predsa len dopravný prostriedok a chceme sa vďaka nemu niekam dostať, niečo zažiť a vidieť. To znamená, že netreba zas akceptovať všetky detské maniere týkajúce sa ich nálad. Veď ani auto na diaľnici nezastavujete každých 5 km aby sa dieťa prešlo.

Nie je vozík veľmi ťažký? Utiahnem ho?
Toho som sa bála aj ja. Nehovoriac o prudšom stúpaní, kedy mám čo robiť aj sama so sebou :) Samotný vozík má asi 15 kg. Plus Vaše dieťatko a batožina, ktorú do vozíka naložíte. Na mieste však je porovnanie s prepravou dieťaťa v cyklosedačke. Pri tomto spôsobe investujete značnú časť svojej energie do zachovania rovnováhy, pretože dieťa sedí vysoko a zvyšuje tak Vaše ťažisko. Cyklovozík je uchytený o zadnú osku oveľa nižšie, preto prípadný pohyb dieťaťa vlastne vôbec necítite. A cesta do kopca? Použiť o jeden - dva stupne ľahší prevod alebo pekne ručne dotlačiť do cieľa :) Pozor ale potom pri brzdení z kopca - treba si uvedomiť, že brzdná dráha s vozíkom je dlhšia ako bez neho.

Referencie:
[1]https://www.astm.org/DATABASE.CART/HISTORICAL/F1975-09.htm
[2]https://www.oeko-tex.com/en/business/certifications_and_services/ots_100/ots_100_start.xhtml

Prečítané: 1003x