Horúce nápoje z lekárne, alebo „predražený paralen“?

Kategória: Novinky a fakty Uverejnené: piatok, 28. apríl 2017 Napísala: LUCIA Vytlačiť E-mail

Keď cítim, že na mňa niečo „lezie“, prípadne už choroba prepukla, siaham po zázvore. Teda priznám sa, že nie ja ale môj manžel, ktorý je ochotný absolvovať to pracné šúpanie a strúhanie....a tak mi vždy pripraví poriadne silný zázvorák s medom a citrónom. Pri vysokej teplote užijem paralen a kurírovanie doplním poriadnou dávkou vitamínu C, ovocím, množstvom tekutín a posteľou. To posledné je síce od narodenia dcérky takmer nemožné, ale keď je príležitosť, zaleziem pod perinu a oddychujem. No a prechladnutie či nádcha postupne odíde. Nejeden človek z môjho okolia si však nevie vynachváliť horúce nápoje z lekárne. Rozhodla som sa teda preskúmať zloženie troch najznámejších u nás dostupných horúcich nápojov, TheraFlu horúci nápoj,  PARALEN Grip horúci nápoj, COLDREX horúci nápoj.

Spoločnou zložkou všetkých troch je paracetamol, čo je účinná látka paralenu. Značne sa však líši ich koncentrácia, od  325 mg do 750 mg, čo už je dosť vysoká dávka. Bežný paralen obsahuje 500 mg paracetamolu. A ten ľudia zvyčajne neužijú, buď pretože sa necítia „až tak zle“, alebo odmietajú brať lieky, alebo nemajú vysokú teplotu. No vypijú zázračný horúci nápoj s obsahom jedného a pol paralenu a bodaj by človeku nebolo lepšie. Čo je vlastne paracetamol? Táto účinná látka sa používa proti bolesti a horúčke. V odporúčanej dávke by nemal spôsobiť nežiadúce účinky, no toxický môže byť pri užití jednorázovo alebo opakovane vysokej dávky. Odporúčaná dávka paracetamolu u dospelého človeka je 325 - 650 mg každé 4 - 6 hodiny alebo 1 g každé 4 - 6 hodiny v prípade potreby, maximálne 4 g za deň. U detí je odporúčaná dávka 10 - 15 mg/kg každé 4 - 6 hodiny, v maximálnej dennej dávke 50 - 75 mg/ kg. Tieto množstvá je potrebné dodržiavať, pretože v prípade intoxikácie paracetamolom môže dôjsť k vážnym zdravotným problémom, ako akútne zlyhanie pečene, hypoglykemická kóma, či tubulárna nekróza [1].

Zaujímavé je, že v dôsledku zvyšujúcej sa hepatotoxicity (poškodenie pečene), ktorá vzniká predovšetkým následkom nadmerného užívania dostupného a relatívne lacného paracetamolu, žiadala FDA (Food and Drug Administration) v USA v roku 2009 o elimináciu liekov obsahujúcich túto zložku. Následne v roku 2011 nariadila, aby všetky kombinované medikamenty s obsahom paracetamolu neprekračovali hodnotu 325 mg tejto látky v jednej tablete. Tak od januára roku 2014 viac ako polovica farmaceutických výrobcov dobrovoľne znížila toto množstvo [1]. Avšak ako vidíme, stále sú u nás na trhu dostupné niektoré kombinované medikamenty prekračujúce túto dávku.

 

Ďalšou zložkou horúcich nápojov je vitamín C (kyselina askorbová). Má množstvo prospešných fyziologických funkcií ako antioxidačnú aktivitu, podporuje imunitný systém, syntetizuje kolagén, atď. To, či vitamín C pomáha pri liečbe a prevencii prechladnutí, je diskutabilné a je stále kontroverznou témou mnohých vedcov. Zaujímavým aspektom niektorých štúdií je fakt, že vitamín C prijatý v potrave nevykazuje žiadne nežiadúce účinky, na rozdiel od vitamínu C prijatého v doplnkoch. Vysvetlením môže byť to, že antioxidanty prirodzene sa vyskytujúce v potravinách sú biochemicky vyvážené, pričom táto vyváženosť môže chýbať v každej jednej doplnkovej tablete [2]. A poďme teraz opäť k číslam. Odporúčaná denná dávka vitamínu C pre dospelého človeka je v rozmedzí 75 - 90 mg/deň. Pre tehotné ženy a dojčiace matky je to 85 - 120 mg/deň. Pre deti nie je stanovená táto hodnota, odporúča sa však 40 mg/deň pre deti do 6 mesiacov, a 50 mg/deň pre deti do jedného roka. Pre staršie deti to závisí od telesnej hmotnosti. U teenagerov je to 75 mg/deň u chlapcov a 65 mg/deň u dievčat [3].

Fenylefrín (uvádzaný aj ako phenylephrini hydrichloridum) sa používa na zmiernenie nepohodlia v nose spôsobeného prechladnutím, alergiou či sennou nádchou. Táto látka síce zmierni príznaky ochorenia, no nelieči jej príčinu a ani neurýchľuje vyliečenie. Funguje na báze znižovania opuchu krvných ciev v nosovej dutine. Medikamenty v kombinácii s fenylefrínom nesmú užívať deti, nakoľko spôsobujú množstvo vážnych nežiadúcich účinkov. U dospelých sa ako vedľajšie účinky uvádzajú podráždenosť, závraty a nespavosť [4].

Fenyramín patrí medzi antihistaminiká, pomáhajúce zmierňovať príznaky alergií. Obsahuje ho len TheraFlu. Podobne ako fenylefrín, aj fenyramín len dočasne zmierni príznaky ochorenia, no nelieči.

Treba však poznamenať, že okrem spomínaných látok obsahujú tieto nápoje aj určité množstvo prídavných látok, farbívsladidiel pre „príjemnú sladkú chuť“ (viď. tabuľka). Preto by mali byť obzvlášť opatrní  ľudia s cukrovkou.

Takže je otázne, či tieto produkty ponúknu to, čo propagujú...napríklad zázračne rýchle uzdravenie kýchajúceho, kašľajúceho sympaťáka s horúčkou a chrípkou, ktorý je schopný po jednom pohári ísť na rande do hôr. Každopádne to, čo ponúkajú, sa dá docieliť výrazne lacnejšie. Balenie obsahujúce 24 kusov Paralenu 500 mg je dostupné za približne 1,50 € a 100 kusové balenie Celaskonu 250 mg sme našli za 4,69 €. Ľahkou matematikou si vieme spočítať, že celé balenie horúcich nápojov má vo finále menej paracetamolu ako obyčajný Paralen a obsah vitamínu C je až žalostne nízky. Celé balenie akéhokoľvek horúceho nápoja je obsiahnuté v približne troch tabletách Celaskonu. Verzia “hot drinku”, kde by sme 14 tabletiek Paralenu zmiešali so spomínanými tromi tabletkami Celaskonu by nás vyšla približne na 1 €. Celkom drahé sladidlá a prídavné látky, nemyslíte? 
 
Prechladnutie musí odznieť samo, my môžeme uľaviť sebe teplým čajom s citrónom a medom, v prípade vysokej horúčky paralen alebo ibuprofen a len vyležať. Dokonca vedci zistili, že už samotné pitie teplého nápoja uľavuje od príznakov ochorenia...Je na Vás čomu dáte prednosť. Tak nech Vás choroby obchádzajú :)
 
[1] Tittarelli R., Pellegrini M, Scarpellini M. G., Marinelli E., Bruti V., di Luca N. M., Busardò F. P., Zaami S. (2017) Hepatotoxicity of paracetamol and related fatalities, European Review for Medical and Pharmacological Sciences; 21 (1 Suppl): 95-101

[2] Hadi Hamishehkar,  Farhad Ranjdoost,  Parina Asgharian,  Ata Mahmoodpoor, Sarvin Sanaie  (2016) Vitamins, Are They Safe? Adv Pharm Bull; 6(4): 467–477

[3] Jens Lykkesfeldt*, Alexander J. MichelsBalz Frei (2014) Vitamin C1, Published online. doi:  10.3945/an.113.005157

[4] https://medlineplus.gov/druginfo/meds/a606008.html

Prečítané: 1707x