Kam s vecami, ktoré už nepotrebujeme?

Kategória: Inšpirované životom Uverejnené: utorok, 30. máj 2017 Napísala: LUCIA Vytlačiť E-mail

Mnohým z nás sa periodicky nahromadí množstvo oblečenia, ktoré už nenosíme, prípadne z ktorého vyrástli naše deti. Ak nevieme, kam ho posunúť, nemáme v okolí mladšie deti, prípadne sociálne slabšie rodiny, hľadáme alternatívy, kam toto oblečenie odovzdať. Niektorí si s tým hlavu nelámu a hodia veci do klasických kontajnerov, iní majú overené charitatívne projekty. Ďalší buď oblečenie odnášajú do špeciálnych kontajnerov alebo hľadajú spôsoby ako ho ešte využiť. Často sa jedná o kvalitné, zachovalé, drahé, či úplne nové veci, ktoré nám je ľúto vyhodiť medzi bežné smeti. V tomto článku by som Vám chcela predstaviť možnosti, ako pomôcť sociálne slabším ľuďom a rodinám, ale aj sebe navzájom.

Začnime „kontroverznou“ HUMANOU
Túto alternatívu zavrhlo už množstvo ľudí, pričom prekvapene reagujú slovami: „veď oni to oblečenie predávajú v second handoch“. Narazila som na jeden článok z roku 2010, kedy bol tento projekt na Slovensku uvedený do prevádzky (1). V samotnom článku je uvedené, že časť oblečenia sa pošle do Afriky, časť sa predá v second handoch a získané financie sa využijú na financovanie projektu. Čiže sa touto aktivitou od začiatku netajili, no málokto o tom vedel. Ľudia boli nadšení a kontajnery využívali. Časom začali na túto organizáciu padať ostrejšie názory, dokonca ju niektorí začali nazývať sektou. V ďalšom článku, ktorý som našla, sa zástupca organizácie (na apel nespokojného občana starostovi Nového Mesta v Bratislave) vyjadruje, že drvivá väčšina oblečenia sa predáva v second handoch, nepoužiteľné odevy sa recyklujú a textílie vyvážajú. Získané peniaze slúžia na uhradenie mzdy, paliva, odvodov, atď., a až následné zostatkové financie slúžia na pomoc krajinám v Afrike. Z toho ťažko posúdiť, do akej miery vieme skutočne pomôcť týmto krajinám tretieho sveta. Preto vzniklo viacero ďalších projektov, z ktorých stojí za zmienku Ekocharita (www.ekocharita.sk). Jedná sa o mladý projekt, pôsobiaci zatiaľ v bratislavskom kraji. Funguje taktiež formou zberných kontajnerov. Ich filozofia je charitatívna a chcú, aby takou aj ostala. Vyzbierané oblečenie plánujú v prvom rade použiť na rozvoj našej krajiny.
 
Všemocný Facebook
Cez túto sociálnu sieť sa dá vyriešiť a nájsť snáď všetko. Preto sa nečudujme, že aj mnoho ľudí ju využíva na jednej strane ako možnosť pomôcť druhým, či zbaviť sa nepotrebných vecí, na strane druhej tu sociálne slabšie rodinky vedia natrafiť na naozaj štedrých a dobrých ľudí, ktorí tieto veci darujú len za poštovné náklady. Sú to napríklad stránky Darujem oblečenie, Darujem za poštovné, Podarujem, požičiam, vymením, a iné. Skontaktovala som sa so Zuzkou, správkyňou stránky Darujem oblečenie, druhou v poradí s najvyšším počtom členov. Túto stránku spravuje od roku 2013. „Je to moja záľuba, túto stránku milujem. Pokiaľ to bude možné, budem sa jej venovať. Stále mám čo darovať, bodaj by bolo viac ľudí, ktorí radi pomôžu, pretože tých, ktorí to potrebujú, je oveľa viac.“ No spravovanie takejto stránky so sebou prináša okrem radosti aj menšie komplikácie. „Nikdy neviete, kto je na druhej strane, či ten človek naozaj potrebuje pomoc alebo nie...nie sme sudcovia, darca si vyberie, komu veci podaruje. Väčšinou nefunguje princíp „ty si prvý, tak dostaneš“. Je to skôr o subjektívnom názore darujúceho. Ja osobne som niekedy darovala aj bez poštovného, vždy som mala na to iný dôvod. Momentálne na stránke prebieha súťaž o plyšáčiky, ktorou sa snažím ozvláštniť stránku, poštovné platím ja.“ Ďalším úskalím je neserióznosť niektorých ľudí, ktorí vec vezmú, no poštovné neuhradia. „ Niektoré dievčatá alebo mamičky nezaplatia poštovné i napriek dobrote a ochote niektorých žien im venovať veci skôr, ako toto poštovné uhradia. Takto sa potom dievčatá dostanú do čiernych listín, alebo sa o nich „verejne hovorí“. Sú prípady, ktoré musí riešiť polícia, prípadne osobné stretnutie.“ Ja však verím, že týchto prípadov je v porovnaní s tými pozitívnymi nepatrné množstvo.
 
Pre tých, čo nemajú internet
Logicky nie vždy majú niektoré rodiny prístup k internetu, no existujú aj iné zdroje. Predpokladám, že každé mesto má či už na miestnom úrade alebo kostole zbierku oblečenia. Stačí sa opýtať. Zhromaždené veci následne pracovníci distribuujú rodinám, bezdomovcom, detským domovom či nemocniciam. Pri lúskaní diskusií som natrafila aj na rozhorčené názory. Napríklad sa jedna pani sťažovala, že sa s kamarátkami spojili, vyzbierali veľa oblečenia, posteľnej bielizne, hračiek, atď., zaniesli tieto veci do mestskej zbierky, kde ich odmietli, nakoľko nemali doklady o zaplatení z čistiarne. Iný zádrhel býva v podmienke priniesť len sezónne oblečenie. Ďalšou aktivitou, ktorá sa koná v niektorých mestách (obvykle kvartálne), sú „trhy“, kde si môžu prísť ľudia, ktorí to potrebujú, vybrať veci (oblečenie, obuv, domáce potreby, hračky,...) od dobrovoľníkov, ktorí sa týchto akcií zúčastnia a prinesú sem svoje nepotrebné veci. 
Uznanie si zaslúžia najmä tí, ktorí sa pomoci druhým venujú na vlastnú päsť. Nemajú žiadnu organizáciu, len pospájali svoje sily a pomáhajú ... popri rodine, práci, povinnostiam. Komunikovala som s jednou takouto osobou. Nemá to ľahké, chce to veľa energie a síl. Počas svojej práce už spoznala veľa ľudí, má svoje overené zdroje, ktoré jej veci dodávajú a ona už vie, kam ich posunúť ďalej. Kiežby takých ľudí bolo viac.
 
Mini knižničky
A trošku z iného súdka. Okrem oblečenia či domácich spotrebičov, by sme niekedy radi posunuli knihu, ktorú už neprečítame či nepotrebujeme. Niekto naozaj šikovný vymyslel malé knižničky v mestách. Jedná sa o poličky, búdky, skrinky, umiestnené v prírode, v meste, na zastávkach, ktoré sú periodicky napĺňané knihami. Ja som im, priznám sa, prepadla hneď, ako sme sa presťahovali do Stupavy. V tomto meste sú konkrétne štyri stanovištia, umiestnené na zastávkach. V poličke sa mi nahromadilo už veru zopár kníh, ktoré čakajú na prečítanie: klasika, beletria, detské knihy pre dcérku alebo aj napríklad taký Poradca záhradkára. Mnohé knihy majú pečiatku Mestskej knižnice, tak som sa tam išla opýtať, ako to funguje. Veľmi milá pani mi ochotne zodpovedala všetky moje otázky. Princípom je knihy priniesť priamo do knižnice, kde ich zamestnanci skontrolujú, a pokiaľ sa jedná o novší výtlačok ako má samotná knižnica, tá tú svoju vyradí a nahradí novšou. Vyradenú knihu následne umiestni do poličiek na zastávke. No je tam aj veľa kníh priamo od ľudí, ktorí o tomto systéme netušia. A nielen kníh ale aj časopisov. Pracovníci knižnice o tom vedia, a samozrejme to rešpektujú, ale uprednostňujú, aby bola kniha najskôr prinesená im. Niektorí ľudia si myslia, že ak si knihu z poličky vezmú, mali by ju vymeniť za nejakú svoju knihu, že to funguje ako kolobeh. Nie je to tak, dokonca požičanú knihu , pokiaľ sa Vám páči, si môžete nechať natrvalo.
 
 
Dúfam, že ste sa článkom inšpirovali a sami sa zapojíte do tejto ušľachtilej činnosti. Prípadne prispejte svojim skúsenosťami a tipmi, veď možností, ako pomôcť druhým, je neúrekom...
 
 
(1)https://bratislava.sme.sk/c/5562552/oblecenie-z-kontajnerov-ide-na-charitu.html#axzz4iIkPM6TO
(2) https://www.odkazprestarostu.sk/bratislava/podnety/10860/sekta-humana
 
 
Prečítané: 1291x